späť

Tajomstvá obľúbených byliniek

5.2.2017
Bylinky nám pomáhajú od nepamäti. Pekne voňajú a ešte lepšia chutia, a dokonca sú liečivé. Nemali by chýbať v žiadnej kuchyni. Vďaka nim sa varenie stáva alchýmiou.

Petržlenová vňať
Petržlenová vňať sa v našich končinách využíva skutočne hojne, no jej hlavným poslaním nie je ani tak príchuť, ako skôr dozdobenie jedla. Arómu si drží pomerne krátko, preto sa zvykne do jedla pridávať tesne pred alebo počas servírovania. Vtedy však dokáže s chuťou urobiť malé zázraky a niekoľkonásobne najvýraznejšie akcenty jedla zosilniť. Sušená vňať slúži skôr ako čisto vizuálne lákadlo, keď chceme jedlo na záver ozvláštniť zelenou farbou. Kučeravé lístky petržlenu rozšíreného u nás sa často objavujú na okrajoch tanierov v podobe typických slovenských “oblôh”. V kulinársky vyspelejšom Taliansku sa využíva typ petržlenu s plochými lístkami, ktorý má aj výraznejšie chuťové vlastnosti. Tvorí neoddeliteľnú súčasť správne pripravených špagiet Aglio e olio (v preklade “s cesnakom a olejom”). Táto kombinácia asi nie je náhodná, pretože petržlen je výborný neutralizátor cesnakovej arómy a prírodný ústny osviežovač. Nezanedbateľné sú aj jeho zdravotné účinky, ako vysoký obsah vitamínu A a C, podpora imunity pri nádchach a infekciách a tiež priaznivý účinok na ženské ochorenia. V niektorých krajinách si vydobil v gastronómii aj významnejšie miesto. Napríklad Libanonský šalát Tabbouleh petržlenovú vňať využíva ako hlavnú ingredienciu. Jeho horkastá chuť sa v ňom mení na netradičný chuťový zážitok. 

Tymian
Tymian je jednou z chuťovo najvýraznejších byliniek. Jeho použitie je preto určené do rúk iba kuchárom s naozaj citlivým nosom. Do jedla sa pridáva už pri začiatku varenia, aby sa stihol naplno rozvinúť a prevoňať jedlo svojou arómou. Výborný je najmä do rôznych marinád, polievok a šalátov. Tvorí jednu zo základných ingrediencií obľúbeného provensálskeho korenia. Rôzne druhy tymianu sa využívajú na rozmanité účely. Citrónový tymian sa najviac hodí k rybám, pomarančový typ je vhodný k pečenému mäsu. U nás sa najviac používa klasický záhradný tymian, ktorý sa okrem kuchyne dá využiť aj ako prírodná dezinfekcia pri zápaloch hrdla.


Bazalka
Bazalka je považovaná za kráľovnú byliniek. Používa sa v kuchyniach mnohých národov - od Indie až po Európu. Všade sa jej vzhľad, chuť i použitie trochu líši. V Taliansku aj u nás sa napríklad najviac používa sladká odroda bazalky, v Ázii a predovšetkým v Thajsku je to najmä “citrónová” alebo “mentolová” bazalka, či tzv. “tulsi”, posvätná bazalka v Indii. Chuť bazalky mnohí milujú, no pre niektorých je vyslovene odpudivá. Čo jej však nemôže nikto uprieť sú jej výnimočné zdravotné účinky - od vysokého obsahu antioxidantov, cez blahodarný vplyv na krvný tlak až po významný vplyv na okysličovanie krvi. Kvôli výbornému chuťovému súzneniu s cesnakom vzniklo pesto, geniálny vynález talianskej kuchyne. Silica, ktorú bazalka obsahuje, dokonca priaznivo pôsobí na psychiku - upokojuje a odstraňuje pocity únavy či depresie. Črepník s bazalkou na okne okrem príjemnej vône vo vašom domove pôsobí aj ako repelent - hmyz sa jej aróme oblúkom vyhýba. :)


Rozmarín
Rastlinka rozmarínu pripomína malý ihličnan, a to nielen vzhľadom, ale aj vôňou a schopnosťou zniesť aj chladnejšie podmienky. Jeho chuť je nezameniteľná a nedá sa ničím oklamať. Už pár lístkov rozmarínu, alebo štipka pomletého prášku, dodajú jedlu arómu, ktorá sa najlepšie hodí do trochu exotickejších, no zložením jednoduchých receptov. V Anglicku je bežne rozmarín používaný na zjemňovanie výrazného jahňacieho mäsa, u nás ho nájdete skôr v polievkach a omáčkach alebo pri pečení rýb. Zvláštna vôňa rozmarínu skutočne pripomína les a možno aj preto v ľuďoch vyvoláva romantické predstavy. Rozmarín bol v rôznych kútoch sveta považovaný za symbol lásky už za antických čias. Tento význam sa dostal aj do našich ľudových tradícií, v ktorých kytička rozmarínu znamená vernosť a túžbu po milovanom človeku.  Navyše je dobrým liekom proti migréne. 



Mäta
Ak patríte k domácim pestovateľom byliniek, ktorí však občas pozabudnú na polievanie, mäte sa pri vás bude dariť. Táto rastlinka je totiž ako stvorená na prežitie aj v skutočne nehostinných podmienkach. V teplých krajinách je rozšírená takmer ako burina, podobne ako napríklad (pre nás) vzácne aloe v Južnej Amerike. O to viac by si ľudia mali ceniť jej mimoriadne vlastnosti a využívať ju v kuchyni hojnejšie, ako iba do obľúbených miešaných nápojov a limonád. Jej chuť je čerstvosť sama, preto jej extrakt (mentol) tvorí základ každého ústneho osviežovača. V starovekom Ríme verili, že zvyšuje inteligenciu a jej vôňa v dome bola symbolom pohostinnosti. Dá sa využiť naozaj v širokej škále pokrmov a nápojov. Skúste ju niekedy pridať do šalátu, omáčky k mäsu, alebo do zeleninovej polievky. A urobte to smelo, mäta vám okrem zaujímavej stredomorskej chuti obdivuhodne pomôže s trávením, ak to s množstvom jedla preženiete.